Lyra v krajine šialených zázrakov
Začal to pán Potter. Harry Potter. Malé nemluvniatko, ktoré porazilo zlého uja čarodeja a potom študovalo v škole pre kúzelníkov. Milióny ľudí sledovalo jeho osudy celých desať rokov. Ľudí – najmä detí.
Harry sa šťastne oženil, zazvonil zvonec a rozprávky je .... detičky chcú papať. Sú hladné po ďalších dobrodružstvách malých nespratníkov.
Preto sa zrodila Lyra a jej zlatý kompas. Ktosi ju vyhrabal zo šuplíka zabudnutých diel. Vydavatelia si povedali: „Je tam mágia, je tam detský hrdina, je to detské, dobrodružné, vydáme to!“
S Lyrou je to ale komplikovanejšie. Jej svet je kúzelný. Nie však tak milo kúzelný ako svet čarodejníckeho učňa. Tu nelietajú sovy namiesto Slovenskej pošty, potkana tu nikto nepremení na pohár a nezapichnete čarovnú paličku do trolieho nosa plného šušňov. Tu ľadové medvede bojujú na život a na smrť a potom žerú čerstvo vytrhnuté horúce srdcia, tu sú koncentračné tábory, v ktorých po vzore doktora Mengele robia pokusy na malých deťoch. Tu tie deti umierajú za krutého trýznenia ich duše, strácajú sa svojim matkám a na všetko dohliada Magistérium, akási pokrútená podoba katolíckej cirkvy.
Je to krutý svet. Taký krutý, že detský čitateľ z neho môže mať nočné mory až sa bojí schovať svoju knižku pod vankúš, aby z nej nevyliezol nejaký opancierovaný medveď alebo nebodaj Tatár, ktorý je schopný vytrhnúť pľúca a nahradiť ho duchom.
Pre menšie deti táto kniha naozaj nie je. Svet, kde vlastné matky chcú svoje deti zabiť kvôli vede, kde sa otcovia nepriznávajú, že sú otcami a keď to ich potomkovia zistia, zistia aj to, že o to zistenie vlastne ani nestáli.
Jediná vec, ktorá tu nie je hrozivá sú démoni. Sú to zvierací spoločníci, okolo ktorých sa celý dej točí.
Oveľa hrozivejšie je Magistérium. Tu sa Pullmanova kritika cirkvy zobrazila v celej svojej obludnej kráse. Dýcha na vás z každej stránky. Magistérium – akýsi neviditeľný Sauron – vševidiaci a vševediaci, neviditeľný ale zato všemocný. A proti nej dievčatko, držiace v rukách kompas ukazujúci pravdu.
Zlatý kompas je dobrá kniha. Dej rýchlo odsýpa, nie sú tu žiadne hluché miesta, zbytočné opisy. Hlavná hrdinka je z mäsa a kostí, trocha zlá, trocha dobrá – jednoducho dieťa. Jej nápady sú typicky detské, jej bolesť je skutočná.
Táto kniha ale nikdy nebude taká úspešná, než už spomínaný Harry Potter. Svet, v ktorom Lyra žije nepraje malým čitateľom, ich snom. A mladí čitatelia chcú snívať. Snívať o napínavých dobrodružstvách a nie o utrpení v koncentračných táboroch kdesi na severe.
A dospelý? Ten sa nad touto knižkou len pousmeje. Preňho je to príliš jednoduché čítanie.
Takže pre koho to vlastne Philip Pullman písal?
Neviem.
Prečítajte, uvidíte.
Možno pre Vás.
Pre mňa určite.
Komentáre